Novinky/51

V živote človeka prichádzajú situácie, keď prechádza všetka sranda a musí sa postaviť k tomu svojmu životu naozaj reálne. Viete, ja som sa o to vždy snažil, no akosi nič ma neprinútilo k pozitívnej zmene. Asi preto, lebo život predsa treba brať s nadhľadom a užívať si ho. Som v treťom ročníku vysokej školy, čas kedy nás, študentov Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave, čakala jedna z doteraz najťažsích skúšok počas celého štúdia. Áno, áno, sú to bakalárske skúšky.

Ich súčasťou bolo aj písanie bakalárskej práce, potom jej obhajoba. Človek neporiadny a mierne nezodpovedný ako ja, si samozrejme písanie tejto záverečnej práce nechal na poslednú chviľu. A to som mal asi pol roka, aby som ju napísal. Tak či tak, písal som ju posledný víkend, keď mi už naozaj horelo pod zadkom, odovzdal som ju viacmenej úspešne asi týždeň po termíne. Jej rýchle zbúchanie malo samozrejme vplyv aj na výslednú známku od môjho konzultanta, keďže som za ním veľa po dobre mienené rady nechodil. Nebudem sa k nej vyjadrovať, dostal som ju zaslúžene. Môj oponent, netušiac o mojej časovej márnotratnosti sa ale k práci vyjadril o poznanie lepšie, takže moje sebavedomie ihneď vzrástlo do rozmerov rovnajúcich sa trom pivám,

Čas bakalárok sa nezadržateľne blížil, 18. august už už klopal na dvere. Keďže som už pracujúci občan, učenie a vlastne aj predtým písanie práce mi veľmi nešlo, predsa len človek príde unavený po robote domov a už sa mu viac nechce robiť nič. S touto vidinou som si zobral týždeň dovolenky na učenie. Tento týžden som využil tak rôzne, ale v konečnom dôsledku splnil svoj účel a ja celý ústráchaný a nevyspatý som nasadal ráno 18.augusta do autobusu, smer Trnava. Aby som povedal pravdu, fakt mi lepilo. Myslel som si, že som sa nenaučil nič, prázdna hlava, okno.

Odhodlaný k nadpubsovskému výkonu som okolo 10. hodiny vošiel do skúšacej miestnosti. 5 ľudí a profesorov v jednej osobe, 10 očí uprených na mňa, 1 obhajoba práce, 3 otázky, výsledná známka 2. To je ten číselný kód, ktorý bol v ten deň súdený práve mne. Áno, zvládol som to. Zvládol som to, čoho som sa tak bál. Stal som sa bakalárom! Moja radosť bola veľká preveliká. Neviem vyjadriť, čo som cítil, no teraz, pri písaní týchto riadkov sa mi to zdá už ako keby to bolo pred rokom. Ale prečo?

Nuž, núka sa mi len jeden dôvod. Hodokvas. Áno presne ten letný hudobný mutilmediálny festival, undergroundovejší než Pohoda, pohodovejší než underground. Spojený s mojím životom štvrtý rok, trikrát som ho navštívil, dvakrát v Pezinku a tentokrát prvýkrát v Piešťanoch na letisku. Zúčastnil som sa ročníkov 2003, 2004 a 2006. V roku 2005 som bol v Anglicku. No stráž vtedy držal Pasťo, Kico a Pišta, tí ľudia, ktorých tak mám rád a ktorých som pred 4 rokmi prehovoril, aby sme na ten Hodokvas išli. Očividne sa nám zapáčilo, keďže pre niektorých toto bol naozaj štvrtý Hodokvas. Je to proste droga, ktorej sa nedá odolať.

A teda aký bol tentoročný Hodokvas?

BOL NEUVERITEĽNÝ A ÚPLNE SUPER!!!!

Bol som na Hodokvase, kde som videl skupinu Chiki Liki Tua spolu so 73 tisíc heavymetalovými žarnovickými fanúšikmi tejto japonskej hudobnej skupiny a oslávil som dozaista môj titul Bc., ktorý som v piatok získal na moje potešenie na mojej skvelej škole Fakulta masmediálnej komunikáciej v Trnave na Univerzite sv.Cyrila a Metoda, kde chodím, tam bývam.

Taký report vám prinesiem neskutočný, že najprv si aj tak musíte pozrieť fotky z piatka od Dušana, kde sme tancovali na tom hauzovom steidži, kde to dobre bolo.

Tento rádiový slogan som si vypožičal pre názov môjho reportu z tohtoročného Hradu 06 zámerne. Všetci tí, ktorí tam boli, chápu, ostatní pochopia vďaka nasledujúcim riadkom.

Sobota poobede. S frajerkou sedíme po dobrom obede pri telke. Nič v nej nedávajú. Popritom cítim v sebe akýsi nekľud, nepokoj. "Čo to je?" - Divím sa. V podvedomí mi je jasné, čo to je, no len nahlas sa to bojím vysloviť. Minulý rok ste museli až na Slovensko cítiť moju túžbu byť s vami pártybratia a pártysestry v ten víkend najteplejší, keď moje telo za lamančským prielivom spočívalo, no duša a myseľ nad tým miestom sa vznášali. Áno, áno, nie ste na pochybnostiach, že môj pokoj v duši sťa krtko v zemi hlodal legendárny HRAD!

V hodine dvanástej, aj po chýroch zlých, počasie nechválnych z Trenčianskeho hradu šíriacich, hovorím moje spanilej, poďme drahá, poďme, nechcem ďalej trápiť moje srdce, musím tam ísť. Spanilá deva povolila mojej duši spásu, Hrad Beckov nezostane viac zakliaty, v mojich očiach nedosiahnuteľný a po dvoch rokoch sa tam opäť vrátim, na miesto, kde viem, že životu dáva silu nadnesenosť muzikálna.

Spontánnosť nášho rozhodnutia bola príjemná, rozhodná a vypravili sme naše tátoše smer Beckov. Po strastiplnej ceste, plnej nástrah, nás blížiac sa k miestu magickému ako blesk z neba vítal zelený lúč, nadpozemské sily meniace farbu múrov pamätných a povoľná nálada svetská. Bránu hradnú strážili zbrojnoši švárni, zvnútra smrteľníkov smiech a radosť sa ozývali.

Ok, sorry, nechal som sa uniesť. Ten joint bol ale dobrý :-) Pokračujem už normálne. Po tejto akcii som čítal nejaké príspevky na fórach, kde sa ľudia sťažovali na rad ľudí na bráne, na akreditácie, VIP a ešte neviem čo. Neviem prečo, nás sa to nejak netýkalo, lístok som si normálne kúpil, takže o akreditačky som sa báť nemusel, o VIP zrovna nestojím a keď sme prišli k tomu dlhému radu, vidím Milana Bučeka (Slovakia Promotion) ako púšťa ľudí cez ten vchod na asfaltovej ceste, tak reku čo by sme neprešli aj my. Ok boli sme vnútri, no problem. Radovánky sa mohli začať.

Opisovať genialitu miesta začarovaného hradu v malej obci Beckov asi netreba, proste je to geniálne miesto. A geniálny nápad bol aj nahnať tam DJov a ľudí a tým vytvoriť najbrutálnejšiu žúrku leta (roku?). Po organizačných problémoch z minulých rokov sa toho už veľa pokaziť nedalo, skôr len vylepšovať a tohto vďačného kroku sa podujala poprvýkrát Slovakia Promotion, ktorú oslovila zakladajúca agentúra 21:10 Promotion.

Keďže som bol na Beckove v roku 2004, zdalo sa mi, že VIP steidž bude tento rok trošku kontrakproduktívny, keďže pred tými dvomi rokmi bola na Hrade asi najväčšia návštevnosť, ale bola rozdelená na tri steidže. Tento rok VIP mohol vytlačiť tých ľudí len na dva (keďže VIP ľudí zase až tak veľa nie je). Našťastie, partypeople nebolo až tak brutálne veľa a tak sa dalo tancovať v ľudských podmienkach. Ako som počul od tých vyvolených, čo do VIP mohli ísť, tak VIP teda bohviečo nebolo. Čiže v konečnom dôsledku asi kontraproduktívne bolo. Každopádne mne to bolo jedno, ja som sa bavil super aj s normálnymi smrtelníkmi.

Ako som spomínal, tak poobede trošku spŕchlo, čo bolo akože úplne super, pretože v noci sa dalo konečne aj normálne dýchať, neudusili sme sa prachom a nebolo až tak teplo. V podstate Beckov ponúkol, to čo aj minulé roky, hlavný techno steidž a nemenej hlavný house stage. Ok, tieto pomenovania boli dané, no ako sa ukázalo, DJs si z toho, na ktorom steidži hrali, rozhodne hlavu nerobili. Aspoň, čo sa týka francúzskeho headlinera Oliviera Giacomotta. Po energickom a skvelom sete ostrieľaného Schimeka, ktorý proste vie, čo na ľudí platí, nastúpil už spomínaný headliner Olivier. Ten sa asi riadil heslom techno je mŕtve, resp. jeho poňatie techna je asi veľmi široké, pretože Slováci ošľahaní vetrami divokých beatov hardtechna a schranzu trošku nepochopili pointu jeho setu a tak viac menej si Olivier publikum na Slovensku veľmi nezískal. Čo ostatní...hlavne, že sa mne páčil, kurnikshopa! Mne sa páčil viac než dosť, to hej, priatelia. To je ten európsky aktuálny zvuk, to bolo podľa mňa music education. Zvykajte si, bude lepšie :-)

Orgazmy a iné vyvrcholenia začali Slovákov štekliť až po tom, čo sa gramofónov chytili otcovia. Toky a Boss. No comment. Vybláznil som sa, ostatní tiež. Set štandard. Proste všetci vedia, že Toky a Boss vedia, čo Slováci jedia. Sympoš Grinning po nich prevzal riadenie a rozhodne neviem povedať ako hral, pretože som sa pobral dokončiť túto moju životnú etapu na geniálny house/progressive, kde som aj začínal.

Ešte na začiatku za dolámaného Trávu zaskakoval veľmi sympatický francúz a náš kamoš Pat Heart, ktorý hráva neuveriteľne dobrý hauzík, ktorým dostal všetkých a neuveriteľne rozbehol atmosféru. A potom to prišlo. DJ Breeth v exkluzívnom progressive sete vystrelil všetkých na mliečnu dráhu do ríše snov. Konečne, konečne. Mnou toľko opakovaná otázka prečo techno DJ uvádza reláciu o house-progressive sa pri posluchu toho skvelého setu rozplynula v nekonečných diaľavach. Za tie roky, čo moderuje 4 Elements pozbieral krásnu zbierku dobrých trackov, z ktorých práve na Beckove poskladal neuveriteľne dobrý mix. Breeth, keep it going!

Počas večera som si trošku posníval ešte pri sete Tommy Boya, ktorý zahral pomalší, ale dobrý setík. Nuž a po návrate z techna ráno ma vítal a zaróveň sa aj lúčil s Beckovom Dodo.man, otec slovenského housu. Ešte teraz sa usmievam, keď si spomeniem na Doda, ktorý mal v tej chvíli hádam väčšie stavy ako ja a poviem vám, ja by som asi nedokázal rovnať v tej chvíli beat... Bolo to super!

Nuž a after v Hornej Strede pri tónoch setu Pappiho a jeho kamošov... Najlepšia afterka v mojom živote...

Čo viac treba... Ja som fakt nenašiel žiadny mínus tejto party, super hudba, super zvuk, super svetlá, super HRAD O6!!!

Krásne fotečky nafotila moja najmilšia Kikuška na akcii Download Open Air Zvolenský zámok 7.7.2006

To musíš vidieť!